Mám manžela, ktorý má meno po svojom otcovi. Ani jeden jeho dedo sa tak síce nevolal, ale meno zdedil po otcovi. Mám bratranca, ktorý zdedil svoje meno takisto po otcovi. Ten ho zdedil po svojom otcovi, takže už tri generácie si dedia svoje krstné meno. Mám ocina, ktorý svoje meno zdedil po svojom otcovi. Mám uja, ktorý takisto zdedil svoje meno po svojom otcovi. Mamin brat má tiež krstné meno po svojom otcovi. Ako druhé meno ho dal aj svojmu prvorodenému synovi. No, nemám v rodine žiadnu ženu, ktorá by svoje meno zdedila po svojej mame. Dokonca, ani po otcovi, ak sa prihliadne na dostatočné skloňovanie mena v prípade ženského pohlavia.deti vo fontáne.jpg
Nie je to zaujímavé?
Podľa mňa určite áno.
Ženské mená sa nededia. Je to anomália v prípade mužských mien alebo to bol len trend minulého storočia, že muži chceli dávať svojim synom krstné mená podľa seba? Alebo sú len takí egocentrický, že nechceli, aby sa ich synovia volali inak ako oni? Aby každý vedel, že sú to naozaj ich synovia? deti pred obchodom.jpg
Muži sú pritom menej háklivejší na svoje meno ako ženy. Tie sú často nespokojné s výberom ich mien, ktoré učinili ich rodičia. Nezostáva im však vo väčšine prípadov nič iné ako si zvyknúť. Môžu si ho ísť dať zmeniť, ale to už by bola neúcta voči rodičom. Predsa len strávili dlhé hodiny nad výberom toho správneho mena a vy im takto vrazíte dýku do srdca, že ich meno, ktoré vám vybrali je zlé. To sa nerobí, keď ich máte radi. Ani po ich smrti. Veď by sa v hrobe obracali. A predsa len všetci si už zvykli na to aké máte meno. Hoci vám sa nepáči a asi sa s ním nikdy nezžijete. Ale svojim deťom to nerobte. Vyberte im také meno, aby boli naň hrdé. Možno nebudú, je to prirodzené, ale naučte ich vážiť si váš výber mena. Nech je akékoľvek.
Muži sú väčšinou spokojní so svojim menom a preto ho dajú s radosťou aj svojim potomkom. Nezamýšľajú sa toľko nad tým ako ženy. A ďalšou príčinou mohli byť to, že mužský potomok bol cennejší ako ženský potomok.